Vážený pán Dalajláma,
obracím sa na Vás ako na jednu z posledných inštancií, ktorá može zjednať na tomto neludskom svetě spravodlivost. Doteraz mi nikto nepomohol, dokonce aj Michail Sergejevič Gorbačov, ktorý byl s mojím prípadom tiež soznámený, sa ku mně obrátil chrbtom. Ak sa ma nezastanetě aspoň Vy, ktorého autorita je uznávaná na celej zemeguli, potom možno naozaj prestanem veriť, že som vinný...
Volám sa Pavol Klamár a opravdu neviem, prečo má niekto potrebu stále sa vrtať v tej dávnej udalosti. Komu to pomože? Nieje lepšie urobiť za minulosťou tlustú čiaru? Snažiť se pochopiť jeden druhého, vcítit sa do jeho psychiky? Už velký vojevodca Napoleon Bonaparte svojho času povedal: „Vici, veni, vidi!“ – a naozaj mal pravdu, pretože jedine tehdy, keď budeme schopný odpustiť, odpustiť a do tretice odpustiť, keď sa k sebe budeme správať ako sedem mužou k jednej ženě, može byť na svetě mier, pokoj a nirvána. Hanba súdnej mašinérii!
Nevietě si predstaviť, Vaše Dalajlámovská Svätosti, akým peklom si v poslednom čase prechádzam. Ak poviem čokolvek, vždy sa nájde najaký Hanus, která napíše knihu a akýsi Hofírek na ňu zrobí pozitívnu recenziu a mne nezostane nič iné, než se k tomu opäť vyjadriť, potom nové vyvracanie mých tvrdení, znova moja obhajoba a tak to ide už vyše štyridsať rokov. Rozhodol som sa preto, že konečně poviem nezpochybnitelný dokaz o tom, čo sa tenkrát skutočně odohralo, a tým – ako verím – definitívně zapchám ústa klamárom, rovnako ako kedysi nebohej.
Viete, pán Dalajláma, eké metódy použivalo za vojny Gestapo? Že nie? No viditě, ani ja nie, no aj tak Vám možem povedať, že pri mojom výsluchu to bolo eště trikrát tak horšie! Jednalo sa o dokonale prepracovaný systém psycho-fyzického teroru, aký nemá v histórii obdoby. Budem ale konkrétny, trebaže to, čo teraz poviem, je naozaj len pre silné povahy. Pred každým výsluchom ma mučili najskor psychologicky – vždy mi totiž povedali, aby som hovoril pravdu a nič nazamlčal. A teraz si predstávtě, že by som im na tento špinavý trik skočil! Veď keby som povedal, ako to v skutočnosti bolo, mal by som na chrbtě paragraf za znásilnenie a vraždu! A za to v tej dobe hrozil trest smrti! Z toho je evidentné, že sa vopred plánovala moja fyzická likvidácia.
Ja som predtým nikdy nebol trestně stíhaný, bol to moj prvý pobyt za mrežami, a oni ma strčili na celu s dvojnásobným recidivistou! Naviac to bol spoločenský vyvrhel, ukradol niekolko vrec cementu na stavbe prehrady v Gabčíkove a hrozilo mu 15 rokov za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. Keď ste nútěný s takou beštijou sdielať niekolko metrov čtverečných 24 hodín denně, pak trpíte ako vrah. Trikrát hanba a dvakrát fuj takej justícii!
Čo som si musel vytrpieť pri tom, keď chceli zo mňa vymlátit priznanie, to bol ozajstný horor. Pýtali sa ma napríklad, prečo som po vraždě prafarbil svoje auto z paradajkovej na citrónovů. Veď to je predsa každému normálnemu človeku jasné, nie? No a keď zo mňa vytlkli, že moja žena a manželka jedného spolupachatela sú sestry, hneď z toho vyvodzovali, že my dvaja mosíme byť svokri! Takto tý ludia v tej dobe rozmýšlali! Okamžitě mali vo všetkom jasno – prostě bum, ste svokri, pretože vaše ženy sú sestry! A takýchto myšlienkových zkratov som u nich registroval neúrekom. Vzpomínam si dokonca, že raz neprišiel moj advokát a oni nechceli s výsluchom začnút. Až na moju výslovnú žiadosť som mohol vypovedať!
Pán dalajláma, velký indický mudr Svámí Vivékánanda kedysi napísal: „Svet patrí tým, ktorí si v pravú chvílu prdnú do gatí!“ S týmito slovami velkého myslitela sa s Vámi lúčim a verím vo Vašu pomoc. Povedzte svoje rozhodné Nie tyranii, ktorá posiela ludí do väzení len proto, že v jednej chvíli náhodou niekde boli a niečo spravili.
Hanba štátu, ktorí sa riadi paragrafmi trestného zákoníku, nevie odpustit a nezaujíma ho, čo sa děje v duši nebohého odsúdenca!
2025 ©